Bielkoviny sú nenahraditeľnou a najcennejšou zložkou výživy.
Naše kosti a kĺby, enzýmy a hormóny, svaly a krv pozostávajú
z bielkovín. Dokonca i sám imunitný systém váži 1,5 kg
bielkovín. Keďže organizmus má len malú schopnosť uskladňovať si
ich do rezervy, je veľmi dôležitý každodenný optimálny príjem
bielkovín prostredníctvom potravy. Dozvieme sa koľko denne ich potrebuje dospelý človek,
prečo rastlinné bielkoviny by mali prevažovať nad živočíšnymi, prečo
je pre športovca nevyhnutný
zvýšený príjem bielkovín, ale na druhej
strane aj zdravotné následky konzumácie ich nadmerného množstva. Bielkoviny
sú stavebným kameňom života, a preto sú najcennejšou zložkou
našej potravy. Sú zdrojom životne dôležitých aminokyselín, ktoré
organizmus potrebuje pri stavbe vlastných bielkovín, avšak mnohé z nich
si nedokáže sám vyrobiť. Preto prostredníctvom potravy musíme telu
denne dodávať nové zásoby bielkovín, aby mohlo si vytvárať hormóny,
udržovať imunitný systém, tvoriť svaly a opravovať poškodené
bunky. Koľko bielkovín potrebujeme denne? Jednou z ciest k
vrcholnej telesnej kondícii je správna strava. Bielkoviny sú nevyhnutným
hlavným predpokladom pre kreativitu a výkon. Odborníci odporúčajú na jeden kilogram telesnej hmotnosti pre
dospelých 0,8 g bielkovín denne. Muž, ktorý napríklad váži 70 kg
potrebuje podľa toho 56 g bielkovín. Toto množstvo sa ukrýva v 350
g pečeného kurčaťa, 263 g bielej fazule, či v 11,5 kelímkoch jogurtu
(po 150 g). Pozor, aktívny športovci potrebujú zvýšený príjem bielkovín, a to dvojnásobné
množstvo t.j. 1,6 g/kg telesnej hmotnosti. Aké zdroje bielkovín sú optimálne? Mnohí
poprední odborníci na výživu celé desaťročia vyhlasujú, že všetci
jeme príliš veľa bielkovín. Treba to však upresniť. Záleží totiž
na tom, aké bielkoviny jeme. Nemožno poprieť, že všetci jeme príliš
veľa mäsa (bohatého na bielkoviny). Už podvedome, keď počujeme slovo
„bielkovina“ väčšinou si predstavujeme veľkú porciu mäsa na
tanieri. Nikto z nás však neje dostatok ryže, kukurice, prosa, pšenice
a strukovín, ktoré sú zdravé a na bielkoviny bohaté potraviny. Sú základnou potravou väčšiny
obyvateľstva na niektorých kontinentoch, ktorí sú oveľa veselší ako
my. Je to jasné: ľudia v Ázii,
Afrike alebo v Južnej Amerike jedia
málo mäsa, ale naopak veľa rastlinných bielkovín. Treba zdôrazniť,
že len ak zásobíme naše telo optimálnym množstvom vhodných bielkovín
môžu fungovať všetky orgány naplno. Ak máme dostatok bielkovín v krvi,
budeme čulejší, budeme sa lepšie
sústreďovať, celkove sa budeme cítiť šťastnejší a budeme výkonnejší. Ktoré bielkoviny vie telo dobre využiť
? Kvalitu bielkovín v potrave hodnotíme z hľadiska ich
biologického využitia. Teda od toho, koľko vlastných telových bielkovín môžeme
premeniť z bielkovín dodaných v potrave napríklad na tvorbu
svalov alebo obranných buniek. Preto záleží na tom, aby všetky
aminokyseliny – základné stavebné kamene bielkovín, najmä však tie
esenciálne, ktoré si telo nevie vytvoriť samo, dostal organizmus v takom
množstve, ako potrebuje. Pôvodne sa vychádzalo z názoru,
že najcennejšou bielkovinou
je vaječný bielok, pretože živočíšne bielkoviny sa najviac podobajú
ľudským. Napríklad zo sto gramov bielkovín zo živočíšnej
potravy si naše telo vytvorí 60 gramov vlastných telových bielkovín,
kým z takého istého množstva rastlinných bielkovín iba 45
gramov. Dnes však vieme, že kombináciou rôznych druhov rastlinných
bielkovín možno zvýšiť ich biologické využitie, napr. obiloviny a strukoviny
alebo obiloviny a zeleniny (pšenica a brokolica). Biologická
hodnota týchto bielkovín nie je veľmi vysoká, pretože majú
nedostatok niektorých esenciálnych aminokyselín. V prípade
strukovín ide o aminokyseliny s obsahom síry - metionín a cysteín.
Obsahujú však značné množstvo lyzínu, ktorý zase chýba mnohým
obilninám. Vzájomná kombinácia strukovín
s obilninami podstatne zvýši ich výživovú hodnotu, čím sa
vlastne vyrovná biologickej hodnote bielkovín zo živočíšnych zdrojov. Domorodé národy všade na
svete to robia intuitívne. Kombinovaním dvoch potravín možno teda
vytvoriť bielkovinu, ktorá je dokonca hodnotnejšia ako vaječný
bielok. Ak
mäso, tak aké? Dajme prednosť hydine a rybám.
Prečo? V porovnaní s bravčovým a hovädzím mäsom má
mäso kurčiat a moriek vyššiu hodnotu bielkovín, viac esenciálnych
aminokyselín, svalovinu chudobnú na tuk a nízky obsah cholesterolu v
tuku. V mäse rýb sa nachádza veľké množstvo látok, ktoré
ochraňujú a posilňujú zdravie človeka. Sú zdrojom vitamínov D,
A a dôležitých minerálnych látok (fosforu, selénu, zinku a u morských
rýb tiež jódu a fluóru). Navyše rybací tuk má vysokú
biologickú hodnotu, ktorá je daná vyšším obsahom niektorých
omega-3-nenasýtených mastných kyselín.
Úžitok a riziko bielkovinových koncentrátov. Hovorí
sa, že všetkého veľa škodí. To platí aj pre bielkoviny. Ak chceme o niečo
zvýšiť hladinu bielkovín v krvi, musíme ich dodávať telu celé
týždne. Príliš veľké množstvo naraz neprináša žiaden úžitok.
Veľké dávky zaťažujú nie len obličky, ale dokonca môžu pôsobiť
ako jed! Najlepšie je jesť bielkoviny každé 4 hodiny. Po 4 hodinách
totiž bielkoviny telo opustia prostredníctvom obličiek. Kto si chce
doplňovať svoje zásoby bielkovinovým práškom, vždy by si mal najprv
u svojho lekára nechať skontrolovať hladinu bielkovín v krvi.
Pravidelné vyšetrenie krvi potom by sa malo stať súčasťou nášho
života. - nemáme k dispozícii zdravé jedlo. Miesto údenej klobásy a hranolčekov alebo bagety si radšej zamiešajme bielkovinový nápoj a zjedzme k nemu čerstvú zeleninu či ovocie. - ak sa veľmi aktívne venujeme športu. Bielkovinové koncentráty pomáhajú telu v tom, aby sa pri tvorbe svalovej hmoty ne nahlodával obranný systém. Aký bielkovinový koncentrát je dobrý? Pri nákupe musíme dávať pozor na zloženie. Kvalitný koncentrát poznáme podľa toho, že pozostáva zo 60 % živočíšnych bielkovín (väčšinou vaječného bielka) a 40 % rastlinných bielkovín (často sójového). Na štítku musí byť uvedená biologická využiteľnosť s hodnotou vyššou ako 100. Ak je menšia táto hodnota, nákup je zbytočná investícia. Ďalej by sme mali dbať nato, aby koncentrát obsahoval všetky dôležité (esenciálne) aminokyseliny (t.j. metionín, leucín, izoleucín, valín, fenylalanín, histidín, treonín, tryptofán, taurín). Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.
|