partneri »

zaujímavé články »

Ako vzniká smäd...

Ak telo stratí potením alebo intenzívnym dýchaním vodu, zvýši sa obsah solí a bielkovín v telových tekutinách, osmotický tlak stúpa. Tento stav sa prostredníctvom tzv. osmosenzorov podá ďalej mozgu. Centrála teda vydá potom signál – „PI“!  Jednoducho môžeme povedať, že mozog bije na poplach, keď krv je príliš hustá. Mimochodom, vtedy vzniká pocit smädu, keď už je strata citeľná. Najmä pri potení sa, športovom výkone či inej telesnej námahe  treba okamžite viac piť.
 
Načo potrebujeme v tele vodu?
Voda má v organizme celý rad úloh:
Transportuje vodorozpustné a v tuku rozpustné výživné látky tam, kde sa zúžitkujú.
Vyplavuje odpadové produkty látkovej premeny cez obličky von.
Udržuje tkanivá pevné a elastické prostredníctvom buniek tela a telových tekutín, ktoré obsahujú vodu.
Reguluje telesnú teplotu.
 
Koľko tekutín strácame pri potení?
Závisí to od vonkajšej teploty, od oblečenia a od telesnej námahy. Dobre trénovaní športovci sa potia viac. To znamená, že tepelná regulácia u nich funguje lepšie ako u netrénovaných. Pri ľahkom, skoro neciteľnom potení, stratí človek pol litra potu za hodinu. Ak sa vytvárajú kropaje potu je to asi 1 liter, ak pot tečie prúdom býva to jeden a pol litra.
 
Čo sa pri potení vlastne deje?
Dobrých 60% energie sa pri športovaní  premieňa na teplo. Telo tvorí povrchové kropaje potu, ktorý sa odparuje a tak nás ochladzuje. Potenie znamená predovšetkým stratu vody. Ale aj minerálne látky a stopové prvky tzv. elektrolyty unikajú súčasne z tela von. Už slaná chuť potu nás na to upozorňuje. K týmto elektrolytom patrí sodík, chlór, draslík, vápnik a horčík.
 
Aké vody sú najvhodnejšie?
To, či si vyberieme „tiché“ (bezbublinkové) vody alebo nasýtené oxidom uhličitým je otázka obľúbenosti. Silno bublinkové vody (dodatočne sýtené oxidom uhličitým) môžu vyvolať pocit nasýtenia, a tak aj zabraňovať tomu, aby sme výdatne pili. Pre športovcov je obsah minerálnych látok dôležitý: aby sa strata nahradila, mala by voda mať vysoký obsah horčíka (100 mg/l) a stredný obsah sodíka (teda nie minerálka chudobná na sodík). Preto pri nákupe minerálok si prečítajme údaje na etikete. Rozhodne to stojí za to. Dozvieme sa, čo ktorá obsahuje, či je vhodná svojím zložením pre športovca, a či je to naozaj minerálka, a nie voda, ktorú si môžeme pustiť doma z vodovodu.
Čím je voda chutnejšia, tým nám ľahšie padne piť ju v dostatočnom množstve.
 
Koľko treba piť?
Spotreba tekutín je medzi  2 až a 2 a pol litra denne. Pri horúčavách a väčších športových výkonoch spotrebujeme podstatne viac. Pri normálnych podmienkach stačí 1 až 1 a pol litra tekutín, pretože potrava, najmä ovocie a zelenina majú dostatok tekutín na uhasenie smädu. Asi liter tekutín získavame práve z nich. Pri pobyte na slnku, pri tréningoch a športových výkonoch je dobré mať vždy po ruke niečo na pitie a dopĺňať stratené tekutiny malými, často opakovanými dávkami.
 
Všetko odrazu alebo len v malých hltoch?
Aj keď je smäd veľmi veľký, nemali by sme minerálnu fľašu vypiť na jeden raz. Nie je to tak dobre stráviteľné, vyprázdnenie žalúdka sa zabrzdí, a tak sa tekutina nedostane tam, kde by sa mala. Lepšie je predchádzať smädu správnym pitným režimom. Prísun tekutín do organizmu rozložme na celý deň. Prvý pohár vypime hneď po zobudení (najlepšia je vlažná vodovodná voda), posledný pred spaním. Ďalšie tri 30 minút pred hlavnými jedlami a tri medzitým. Podľa možnosti nepime počas jedla, najmä studené nápoje. Spomalí sa trávenie následkom zriedenia tráviacich štiav. To je vhodné najmä pred tréningom.
Do pitného režimu môžeme zaradiť  minerálne vody, ovocné alebo bylinkové nesladené čaje, alebo riedené prírodné ovocné šťavy.
 
Čo sa stane ak nepijeme dosť?
Človek pozostáva asi zo 65% vody. U mužov o niečo viac ako žien, mladí viac ako starší. Ak telo stratí tekutinu, zahustí sa krv. Pri: 2% straty vody sa výrazne zníži výkonnosť krvi. Ak sa vtedy nenapijeme, začne telo „konzervovať“ vodu. Redukuje prietok krvi a odstránenie odpadových látok cestou potu alebo močovinou. Súčasne stúpa frekvencia srdca.
4% straty nastáva bolesť hlavy a  únava svalov,
5% straty nastávajú prejavy straty vedomia, kŕče,
10% straty nastáva smrť.
 
Čo je najlepšie pre športovca?
Ideálny nápoj pre športovca je taký, čo obsahuje sacharidy a minerálne látky, ktoré sa vylučujú potom. Múdri športovec sa snaží opäť stratu tekutiny čo najrýchlejšie doplniť.
Pre mnohých športovcov je chladené pivo najkrajšia odmena. Ideálne to nie je, pretože ako alkoholický nápoj podporuje vylučovanie, odvodňuje, to znamená presný opak toho, čo od tekutiny potrebujeme. Lepšie by teda bolo bezalkoholické pivo, ktoré okrem vitamínov a minerálnych látok obsahuje aj sacharidy v dobrom pomere. Kto sa nemôže vzdať piva, mal by súčasne vypiť aj veľký jablčný strik.
 
Prečo pri horúčavách a po tréningu nemáme piť nič studené?
Ľadovo studené nápoje nám môžu v žalúdku vytvoriť žľab, cez ktorý tečie nezohriata tekutina priamo do čreva. V prípade nápojov, ktoré sú bohaté na oxid uhličitý a cukor,  ako napr. coca cola je to inak. Tie môžu určitým spôsobom viesť k nasýteniu. Žalúdok postupne uvoľňuje tekutinu, a tak zabráni prijímaniu dostatočného množstva tekutiny. Ľadové kocky nie sú vhodné aj z hygienického hľadiska a preto by sme sa im mali vyhýbať. Obyvatelia teplých krajín ako profesionáli v horúčavách pijú vlažné nápoje a v malých dávkach - po hltoch. Následkom je jemné potenie, a to vedie k ochladeniu bez toho, aby bol zaťažený krvný obeh.
 
Kto ešte potrebuje nápoje podobné pre športovcov?
Pri námahe, ktorá netrvá dlhšie ako hodinu sa stačí stratená tekutina doplniť. Je na to dobrá voda z vodovodu. Pri dlhšie trvajúcich aktivitách, ktoré spôsobujú potenie, treba piť aj minerály. Sacharidy napr. vo forme cukru, ako aj sodík zlepšujú pritom prívod tekutín v čreve. Na tento účel najlepšie slúžia zriedené ovocné šťavy, minerálne vody, vinný strik a špeciálne nápoje pre športovcov.
 
Existujú náhradné hasiče smädu?

Zoznam najlepších "náhradných" nápojov (okrem toho všetky listové a hlávkové šaláty):
Zelenina: Obsah vody (%): Ovocie: Obsah vody (%):
uhorka 96,8 rebarbora 92,5
reďkovka 94,4 vodný melón 90,2
špargľa 93,6 jahody 89,2
rajčiny 92,9 grapefruit 89,0
baklažán 92,6 papája 87,9
mangold 92,2 broskyňa 87,5
cukina    92,2 egreše 87,3
špenát 91,6 nektarinky 86,8
paprika 91,0 pomaranč 85,7
 
Tento článok je možno trošku odborný a viac všeobecný, ale verím, že ste sa dozvedeli nové a zaujimavé informácie a budete sa nimi riadiť. Ak by ste k nemu mali nejaké otázky, stačí ak napíšete Prof. RNDR. Katarínou Horákovou, DrSc. a spýtate sa jej čo vás trápi.