|
|
Následok
intenzívnej telesnej námahy pri športe - prekyslenie
organizmu. |
- Jednou z podmienok
zachovania životaschopnosti ľudského tela a predpokladom jeho vnútornej
harmónie je vyrovnané kyselino-zásadité hospodárenie. Takmer všetky
procesy života sú nastavené na určitú rovnováhu medzi kyselinami a zásadami.
Možnosť prípustnej zmeny tejto rovnováhy je veľmi malá. Ak je správny
vzťah medzi kyselinami a zásadami, funguje látková premena,
cítime sa dobre a sme výkonní.
-
- Udržanie
kyselino-zásaditej rovnováhy
- Reakcia
krvi musí byť medzi 7,3 až 7,4 pH, t.j. veľmi slabo zásaditá.
Na udržanie tejto rovnováhy má telo niekoľko
mechanizmov. Dôležitú úlohu zohráva tzv. pufrovací systém,
ktorý bráni telo pred kyslými vplyvmi. Princíp je jednoduchý.
Každá kyselina sa viaže so zásadou, ktorá má opačné
vlastnosti. Touto väzbou vzniká neškodná neutrálna soľ,
ktorá už viac nezaťažuje
telo, a tak sa udrží
správna rovnováha.
- Predpokladom
zabránenia prekyslenia organizmu je preto veľmi dôležitý
dostatočný príjem zásaditých vitálnych látok (organicky
viazané minerálny látky a stopové prvky) prostredníctvom
potravín. Prečo?
- zo
stravy musí byť krv plne zásobovaná zásaditými prvkami na
neutralizáciu všetkých kyslých toxických odpadov (napr.
kyseliny močovej, kyseliny mliečnej a pod.), ktoré sa do nej
dostanú z látkovej premeny. Ak sa kyseliny neokysličia až
na oxid uhličitý a vodu, viažu na seba zásady, a tak
sa zneškodňujú.
- -
aby
sa zabránilo vyčerpávaniu telesných rezerv, a to zásadito pôsobiacich
prvkov z tkanív (vápnika, draslíka, horčíka a sodíka).
Metabolické reakcie v takýchto tkanivách totiž potom prebiehajú
veľmi zle a organizmus sa stáva náchylný na mnohé choroby.
- Čo by
mal vedieť každý športovec?
Je
známe, že mnohé vonkajšie vplyvy môžu porušiť citlivú
kyselino-zásaditú rovnováhu:
- stres,
-
hltavé jedenie, nesprávna (zlá) strava,
-
nedostatok príjmu množstva tekutín alebo pobytu na
čerstvom vzduchu,
-
nedostatok spánku či odpočinku, ale predovšetkým
nadmerná námaha pri športe.
- Napriek
dobrému tréningovému programu sa intenzívnou svalovou námahou vytvára
kyselina mliečna
(laktát),
ktorá je najsilnejší
pôvodca únavy, aký
poznáme. Vzniká ako konečný produkt pri spaľovaní cukru – zdroja
energie vtedy, keď svaly sa nedostatočne zásobujú kyslíkom.
Sval oťažieva, tvrdne a výsledkom je pocit únavy. Keďže
kyselina mliečna nepretržite preniká do krvi, organizmus stačí túto
kyselinu neutralizovať iba vtedy, ak je námaha mierna. Ak je však námaha
príliš veľká (a pritom ak navyše nedostatočne dýchame) nastáva
prekyslenie svalov - známa svalová horúčka, prípadne celého
organizmu, čo môže spôsobiť až smrť (napr. uštvanie zveri, maratónskeho
bežca a pod.).
- Pri
vysokom kyslom zaťažení organizmu kyselinou mliečnou sa zvýši
strata zásaditých vitálnych látok (minerálov a stopových
prvkov). Ak sa načas nenahradí táto strata športovec veľmi skoro
pozoruje zoslabnutie a dlhodobo zaznamenáva zníženie vo svojej výkonnosti.
Ale to nie je všetko. Následky prekyslenia spôsobujú aj:
- -
preťaženie kostí, svalstva a väzív
- -
zhoršenie tréningu, koncentrácie
- -
zvýšenú náchylnosť na choroby, zranenia, infekcie.
Zásadotvorné
potraviny sú kľúčom ku zdraviu a k vysokému športovému
výkonu. Slovný
pojem kyselinotvornosť alebo zásadotvornosť sa nezhoduje
automaticky s chuťou potraviny. Napríklad citrón chutí silne
kyslo a pritom je zásadotvorný, pretože jeho kyslosť spôsobujú
organické kyseliny. Tie sa v procese metabolizmu (látkovej
premeny) premenia na oxid uhličitý, ktorý vydychujeme a vodu,
ktorý vypotíme. Takto prevládne reakcia zásaditých minerálnych
prvkov, ktoré sa nachádzajú v citróne.
Naopak, bielkoviny patria medzi kyselinotvorné napriek tomu,
že nemajú kyslú chuť, pretože neobsahujú kyseliny. Pri odbúravaní
sa však rozložia na aminokyseliny. Ak ich je nadbytok a nie sú
využité na tvorbu telových bielkovín, odčerpávajú zásadité
prvky na svoju neutralizáciu. Bielkoviny sú nepostrádateľnou zložkou
našej potravy. V prevahe siahajme po rastlinných bielkovinových
zdrojoch a znížme príjem živočíšnych bielkovín (pozri článok
o bielkovinách).
Bohatá
zásadotvorná strava podporuje udržanie zdravia a mala by prevažovať
(asi 80%). Túto prevahu zabezpečíme dostatkom čerstvého
ovocia a zeleniny, ako aj väčšinou mliečnych výrobkov. Preto
zaraďme do nášho jedálneho lístku:
- 5 - krát
denne čerstvé ovocie a zeleninu, aspoň raz denne kyslomliečne výrobky
(biely jogurt, kefír, acidofilné mlieko a pod.).
- Námaha
tela spôsobuje veľmi rýchlo stratu tekutín a minerálnych látok,
stúpa potreba vitamínov. Preto počas športovania je veľmi dôležité
stále piť. Vyberme si však také
nápoje, ktoré prostredníctvom cieleného prísunu zásadito pôsobiacich
minerálnych látok a stopových prvkov, sacharidov a vitamínov
následky prekyslenia tela minimalizujú. Navyše sú vhodné tiež pri zvýšenom
nároku pri tréningu, počas pretekov či zápasov (pozri článok
o pitnom režime).
Prof.
RNDr. Katarína Horáková, DrSc.
|